reklama

Pravé umenie je náboženské

Čo je umelecké dielo? Nestačí, že sa nejaký ľudský výtvor páči. Posudzujeme ho podľa toho, čo a ako vyjadruje. Slovo „vyjadrovať“ nie je jednoznačné. Francúzske expresion má pôvodný hmotný zmysel. Znamená asi toľko ako vyryť (vtlačiť) do vosku pečať. V prenesenom zmysle slova to znamená urobiť niečo viditeľným, čo bolo iba v duši. — Ale čo vlastne umelec vyjadruje? Obvyklá odpoveď je, že umelec vyjadruje sám seba. Je to banálne tvrdenie. Veď práve „ja“ je nevyjadriteľné. Okrem toho to odporuje svedectvám samotných umelcov. Tí pri tvorbe na seba zabúdajú. Naopak, tvrdia, že cítia nutnosť vyjadriť „niečo“, čo ich napadlo ako inšpirácia. Je to čosi vyššie než sú oni sami, nadľudské.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Tomᚊpidlík SJ sa narodil roku 1919 vBoskovicach na Morave. V rodnom mestevyštudoval gymnázium a pred vojnou začal študovať na brnenskejuniverzite latinčinu a češtinu. Po zatvorení českých univerzít vstúpildo Spoločnosti Jezuitov. Teológiu vyštudoval v holandskom Maastrichte,kde bol v roku 1949 vysvätený za kňaza. O rok neskôr odišiel dotalianskej Florencie a v roku 1951 do Ríma, kde sa ujal funkciespirituála včeskom Nepomuckom kolégiu. Na tomto mieste pracoval 37rokov. Popri tom dokončil štúdium v Pápežskom východnom ústavedoktorátom a špecializáciou v spiritualite kresťanského Východu. Odroku 1955 prednášal tento predmet na Gregoriánskej univerzite,vkarmelitánskom a Pápežskom východnom ústave Terezianum. Prednášal tiežna rôznych univerzitách (Amerika, Afrika). Od roku 1991 žije a pracujev rímskom Centre Alleti.

» Čoje umelecké dielo? Nestačí, že sa nejaký ľudský výtvor páči.Posudzujeme ho podľa toho, čo a ako vyjadruje. Slovo „vyjadrovať“ nieje jednoznačné. Francúzske expresion má pôvodný hmotný zmysel. Znamenáasi toľko ako vyryť (vtlačiť) do vosku pečať. V prenesenom zmysle slovato znamená urobiť niečo viditeľným, čo bolo iba v duši. Je to tedaakýsi stupeň vtelenia, inkarnácie. Umelecké dielo je viac alebo menejvýrazné.

Ale čo vlastneumelec vyjadruje? Obvyklá odpoveď je, že umelec vyjadruje sám seba. Jeto banálne tvrdenie. Veď práve „ja“ je nevyjadriteľné. Okrem toho toodporuje svedectvám samotných umelcov. Tí pri tvorbe na seba zabúdajú.Naopak, tvrdia, že cítia nutnosť vyjadriť „niečo“, čo ich napadlo akoinšpirácia. Je to čosi vyššie než sú oni sami, nadľudské. Vnukla toMúza, je to inšpirácia, t.j. akoby to niekto vdýchol. Je známe, žeproces umeleckého tvorenia začína inšpiráciou. Táto sa schválne(cielene) nehľadá, ale sa zrodí: akýsi nadľudský hlas jej vsugeruje,nejaká sila (nie vlastný úmysel) prinúti umelca, aby sa s ňou vnútornezaoberal, maznal, pestoval ju a vyjadril. Táto inšpirácia však sama osebe nemá formu. Tú jej musí dať umelec. Tak vzniká dielonadľudsko-ľudské, transcendentný hlas tu dostáva ľudský výraz.

Osobný postoj umelca

»Ako sa v tomto momente zachová umelec? Má dojem, že dostal rozkaz a žesa nemôže vzoprieť. Preto obyčajne všetko zanechá a poslúchne. Ale jeto bolestné štádium. Cíti sa rozdvojený. počúva hlas, ktorý nie je jehovlastným, ale súčasne sa s ním slobodne stotožňuje, ponúka mu svojuspoluprácu. „Nech je to akokoľvek, osobitné úsilie konať a pritomjednoducho počúvať hlas, ktorý sa mu prihovára, sú zliate donerozdielnej jednoty. To všetko znamená, že tvorivosť predpokladá vľudskej bytosti jednotu dvoch: z jednej strany autonómnu slobodu,úmysel, a z druhej strany zakorenenie v niečom, čo je transcendentálne,v nejakej duchovnej skutočnosti, ktorá ho prevyšuje a na ktorej jezávislý.“

Toto zjednoteniedvoch protichodných tendencií z psychologického hľadiska nie jejednoduché. Umelec trpí. Napadnú ho pochybnosti: Nebolo by lepšievšetko zanechať a opustiť plán niečo vytvoriť? Umelci odpovedajú, že tonie je možné. Inšpirácia ich akoby posadla. Ale z toho plynie, že sastáva psychologická ťažkosť tiež morálnym problémom. Žiadny ľudskýskutok nie je skutočne dobrý, pokiaľ nie je plne slobodný. Silnáinšpirácia, ako sa zdá, človeka zbavuje slobody, robí ho otrokomniečoho cudzieho, čo preniklo do jeho duše. Obyčajní ľudia niekedyotvorene posudzujú umelca, ktorý sa celkom pohrúži do svojho diela,najmä, keď mu z toho neplynú výhody a je nepochopený: „Zbláznil sa!Stratil hlavu, nie je s ním rozumná reč.

Morálny problém poslušnosti

»Ako sa k tomuto morálnemu problému postavíme my? Začneme analýzou slova„poslúchať“. Má rovnaký koreň ako naslúchať, (počúvať), podobne akolatinské ob-audire alebo grécke hypaoé. Teda niekto iný hovorí, nie my.Ak sa rozhodnem, že urobím to, čo hovorí, strácam svoju vlastnú vôľu arobím podľa vôle iného. Nie som už slobodný. Ale je to vždy tak? Týmtoproblémom sa zaoberali cirkevní otcovia, keď mali vysvetliť tajomstvoPísma. Je napísané ľuďmi, ale súčasne inšpiráciou Ducha Svätého. Ako saprejaví? Porovnanie hľadali v pohanskom svete. Tam boli preslávenésibyly a hlavne stála veštiareň v Delfách, kde Pýtia prorokovala zinšpirácie boha Apolóna. V akom stave bola pritom? Nevedela o sebe,bola v tranze a nerozumela tomu, čo vykrikuje. Osobitní kňazi to muselivysvetliť. Nemôžeme ju teda prirovnávať k biblickým prorokom.

O inšpirovaných autoroch Písma veríme, že hovoria z Ducha Svätého, žeje tu Boží hlas. Kresťania si však styk s Bohom predstavujú inak akopohanské náboženstvá. V tých Božia blízkosť umenšuje človeka. Radikálnepriblíženie sa k Bohu vedie k nirváne a k strate ľudskej osobnosti. Vkresťanstve je to naopak: čím viac je človek spojený s Bohom, týmdokonalejšia je jeho ľudskosť, ako to vidíme v Kristovi.

Keď teda proroka inšpiruje Duch Svätý, neotupuje jeho poznanie, naopakho osvecuje a nezbavuje človeka slobody, ale naopak ju posilňuje.Inšpirovaní autori Písma teda vedeli, čo hovoria a písali a robili to vplnej slobode Božích detí. V určitom zmysle to platí o všetkýchkresťanoch, ktorých Duch Svätý inšpiruje k modlitbe a činnosti. Gréckiotcovia to vysvetľovali teologicky tzv. trichotómiou. Duchovný človekpodľa definície sv. Ireneja z Lyonu, pozostáva z troch častí: tela,duša a Ducha Svätého. Duch Svätý síce vychádza z Boha, ale nie je námcudzí, patrí k nám, k našej osobe.

Z týchto predpokladov uzatvára Frank základný postoj umeleckejčinnosti. Aj umelci konajú z inšpirácie, poslúchajú hlas vnuknutia. Akýje to hlas? Buď prichádza od Boha, a potom umelca i jeho dielo ľudskyzdokonaľuje, morálne oslobodzuje - je to vnútorný hlas srdca. Alebo jeto nejaký cudzí hlas, ktorý nie je Boží, v tom prípade potom ide o istýdruh démonickej posadnutosti. Každé pravé umenie je teda vo svojomjadre duchovné a kresťanské, i keď si to umelec sám dobre neuvedomuje.Ak je pravým umelcom, je anonymným kresťanom, svedkom duchovnej pravdya jednoty. Falošné umenie je naopak druhom posadnutosti, ktorátyranizuje a degraduje človeka. Je to útok na jeho existenciu.

Pravé umenie je náboženské

»Umenie tvorí dôležitý úsek náboženského života. možno tu aplikovať, čopovedal Dostojevskij o kráse: „Tu diabol bojuje proti Bohu a bojisko jesrdce človeka.“ Nemožno úplne pripustiť zásadu, že estetická tvorivosťje mimo dobra a zla. Frank si však sám kladie námietku vo forme otázky:Sú veľkí umelci ochotní prijať tento záver, ktorý znie tak mystickynábožne? Záleží na tom, aké majú náboženské pojmy a vzdelanie. Niektoríz nich sa považujú za ateistov. Sú nimi v hlave, ale nie v srdci.pripisujú inšpiráciu nejakej Múze, ale ďalej sa nestarajú oto, čo jetáto Múza. Je pre nich mytologickým, neurčitým obrazom vyššej sily,ktorá zapôsobila v inšpirácii. Napriek tomu ju možno lepšiecharakterizovať, keď sa zamyslíme nad tým, kam človeka vedie. Nútiumelca, aby vytvoril niečo krásne. Na akom stupni? Každý pravý umelecsa urazí, keď ho požiadate, aby urobil niečo priemerné, nedokonalé.Jeho túžba je tvoriť niečo nevýslovne krásne, nekonečne krásne. Túžbapo nekonečne však pochádza od Boha. Ak človek vníma vo svojom srdcitúto inšpiráciu, počúva Boží hlas, aj keď ho potom nazve akýmkoľvekmenom.

Náboženský život je tvorivý

»Postúpme k ďalšiemu záveru. Ak je každé pravé umenie vo svojom jadrenáboženské, dá sa tento pomer aj obrátiť: náboženský vývoj je vpodstate tvorivý. Frank sa pokúsil rozlíšiť tri stupne: 1)objav Boha,2)mystický zážitok, 3)objav vlastnej tvorivosti. To však potrebujevysvetlenie. Prvý stupeň spočíva v tom, že si človek uvedomí existenciuvyššej sily, ktorá zasahuje do života. Tento zážitok sa stávamystickým, presahuje rozumové pochopenie, je to skúsenosť, ktorá jestále a stále živšia. A tak dôjde k tretiemu štádiu: prebudí sa túžbaniečo vytvoriť. Vnútorný zážitok nemôže zostať neplodným, pasívnym. Bohje činnosť. Človek, ktorý sa stretol s Bohom, si začne klásť otázky: Čosom doteraz urobil? Čo ešte dokážem uskutočniť? Náboženstvo teda vkaždom človeku prebúdza tvorivosť.

Z týchto špekulatívnych reflexií prejde Frank k morálnym záverom, ktorésú aktuálne aj pre našu dobu tak v oblasti štúdia, ako aj v oblastipráce. Naše školské štúdium sa stalo postupne viac a viacencyklopedickým. Je iba čírym zhromažďovaním vedomostí, ktoré samy vsebe strácajú hodnotu. Blondel sa snažil narušiť tento pasívny postoj.Ukazuje, že i samotné poznanie je skomolené, pretože skutočne poznávaťje „évolution creátice“. Poznať niečo totiž znamená urobiť niečotemného vedomým, dať tomu existenciu v plnom zmysle slova. Je to tedaúčasť na Božej stvoriteľskej činnosti. Blondel však nemal pravý úspech.Nie je jednoduché zmeniť všeobecnú mentalitu, pretože v ľudskom konaníprevláda strojová výroba, ktorá potlačuje tvorivosť.

Nedostatok tvorivosti paralyzuje činnosť vychovávateľa v rodine i vškole. Vedie však i k nesprávnemu pochopeniu duchovného života.Zdôrazňovanie plnenia Božej vôle sa nesmie stať zámienkou k pasivite.Božou vôľou je, aby sme boli tvoriví, aby sme boli obrazom Stvoriteľa.

Hranice ľudskej tvorivosti

»Práve preto, že sme iba obraz a máme len odlesk tvoriteľskej Božejčinnosti, pýtame sa, aké sú hranice tejto tvorivosti. Ľudovo by smepovedali: Čo všetko si môžeme dovoliť v túžbe zmeniť svet? umelcineradi počúvajú o týchto hraniciach. Maliar prehlási, že môženamaľovať, čo chce,. spisovateľ žiada úplnú slobodu pre svojemyšlienky. Chcú byť ako Nietzscheho nadčlovek, mimo hraníc dobra a zla.Čo im odpovieme?

Hranice tu určite sú. Ale je treba si uvedomiť, že sú v podstatevnútorné, vonkajšie obmedzovanie totiž cítime ako poníženie. Aj tumusíme napodobňovať Boha. Ako tvorí Boh? Boh dáva existenciu, alesúčasne posväcuje to, čo tvorí, vedie svoje dielo kdokonalosti. Pretoaj človek môže tvoriť iba to, čo stačí aj posvätiť. „Služba Múzam jenezlúčiteľná s márnosťou, krásne musí byť vznešené,“ povedal S. Puškin.O akú vznešenosť tu ide? Ak je pravé umenie zinšpirácie Ducha Svätého,snaha o svätosť patrí k jeho základným požiadavkám. Umelec, ktorý bychcel byť mimo „dobro a zlo“, je v skutočnosti mimo reality a mimopravdy. To však potom platí pre všetkých: Tvorivosť vyžaduje mravnú aasketickú túžbu po svätosti, inak sa stane silou démonickou,deštruktívnou.

Podvedomátúžba po svätosti spôsobuje, že praví umelci sú vo svojím dielomspokojní a zároveň nespokojní. Je to typický psychologický stavkresťanskej nádeje. To, čo urobili nie je nekonečná krása, ale má toskutočnú hodnotu: poukazuje na eschatologický cieľ. Nespokojné je srdceumelca, pokiaľ nevidí celý svet preniknutý Duchom. Nie je náhoda, žemaliari ikon mali ako skúšku na konci kurzu namaľovať premenenie Pánana hore Tábor, ako predzvesť budúceho ôsmeho dňa stvorenia.

Tomáš Špidlík


Ján Mária Wianey

Ján Mária Wianey

Bloger 
  • Počet článkov:  15
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Boh je láska.Všetko sa pominie a my budeme súdení podľa lásky, ktorou sme mali náš život naplniť. Ježiš sám povedal: čokoľvek ste urobili jednému z týchto maličkých, mne ste to urobili" A maličký je ktokoľvek, kto potrebuje akúkoľvek pomoc (Mt 25,40)Crux sacra sit mihi lux, non draco sit mihi dux ! Zoznam autorových rubrík:  VZNIK ROCKOVEJ HUDBY A JEHO NÁDIABOL MEDZI NOTAMI 1DIABOL MEDZI NOTAMI 2DIABOL MEDZI NOTAMI 3V ZAJATÍ ROCKOVEJ HUDBYZVÁDZANIE V OBLASTI HUDBYVPLYV HUDBY NA PODVEDOMIEÚMRTNY ZOZNAM SPEVAKOVNegativné hodnoty 400 skupínHOMEOPATIAFalošný prorocikoč kolotočO ohováraní„Ježiš Kristus je pravý Boh asex pred manželstvomSmrt a život je v rukách jazykPravé umenie je náboženskéPROJEKT LUCIDDIABOL MEDZI NOTAMINezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu